Príbehy mladých kresťanov
Mladí svätého Vavrinca
Drahí mladí Farnosti Hrabušíc. V nasledujúcich veršoch prikladám zopár zamyslení, zostavených podľa Willyho Hoffsümmera. Takisto pozývam k sledovaniu The Chosen.
Od roku 2020 sa vo farnosti Hrabušice rozbiehajú stretnutia mládeže, kde títo ľudia majú možnosť upevniť si vzťah s Bohom, nadobudnúť nové priateľstvá, spoznať samých seba alebo zahrať si rôzne hry
Istý človek chytil mladého orla a dal ho do kurína medzi sliepky. Ten sa zakrátko správal ako sliepky, zobal zrno. O pár mesiacov prišiel k mužovi na návštevu prírodovedec, ktorý ihneď konštatoval: „Veď to je orol!“ „Vychoval som z neho sliepku, už zabudol aj lietať!“ „Nie,“ povedal druhý, „pozri na tie mocné perute! Je to orol a zostane ním, pretože má orlie srdce!“ Viackrát sa ho pokúsil vyhodiť do vzduchu zo strechy kurína, z balkóna, no orol sa zakaždým díval za sliepkami, splachtil a zobal zrno.
Prírodovedec sa nevzdal. Na druhý deň ráno vyšiel s ním na kopec. Práve vychádzalo slnko. Zdvihol orla a povedal: „Leť, orol, ty patríš oblohe, nie zemi!“ Orol sa zachvel, akoby doň vošiel nový život. Nevzlietol však. Muž obrátil orlovu hlavu tak, aby sa díval priamo do slnka. Orol vydal zo seba akýsi zvuk, vzniesol sa na mohutných krídlach nahor, letel vyššie a vyššie a viac sa nevrátil.
Chceš žiť so slepačou perspektívou a zobať zrno, čo iní odhodia? Taký život – čo by bolo málo: Musí existovať čosi viac ako zrno! Objav svoje mohutné krídla, ktoré môžeš rozprestrieť vo viere a v dôvere v Boha a v Ježiša, a vzletni! Slávnosť birmovania ti umožní zahľadieť sa priamo do slnka – na Ježiša. Vzlietni!
Nasledujúci pribeh je rovnako aktuálny v minulosti a zostáva podnes:
Kresťania žijú ako husi na dvore. Každý siedmy deň sa koná paráda, výrečný gunár gagoce o zázraku husí, rozpráva o činoch predkov, ktorí sa kedysi odvážili lietať, a chváli dobrotu Stvoriteľa, ktorý dal husiam krídla a pud lietať. Husi sú hlboko dojaté, od pohnutia skláňajú hlavy, chvália kázeň a výrečného gunára.
Tým sa to však aj končí. Nelietajú. Cupkajú sa napapkať. Neletia, lebo zrno je chutné a na dvore sa cítia bezpečne.
Si už dosť zrelý, aby si prijal „obuv“ viery; nebude ti zima, keď bude medzi ľudmi chladno; nezrania ťa sklené črepiny dnešných čias a nepošmykneš sa. Prečo chodí dnes toľko ľudí „bez obuvi“?
Očami srdca: Znamená to naučiť sa vidieť neviditeľné. Ako vyjadril veľký spisovateľ Antoine de Saint-Exupéry v prekrásnej knižočke Malý princ: „Iba srdcom vidíme dobre. Podstatné veci sú očiam neviditeľné.“
Zmeň sa: Je to ako s riekou na púšti. Bojí sa, že ju vysuší slnko, alebo sa z nej stane zapáchajúci močiar, pretože už nemá silu tiecť ďalej. Aby sa dostala z tejto nepríjemnej situácie, musí byť ochotná zmeniť sa. A či to potom bude ona? Rieka sa podujme na najzávažnejšiu vec: Zverí sa púšti. Vysajú ju mraky a prenesú ponad rozhorúčené pieskové duny. Na druhom konci sa spustí nadol v podobe dažďa, a to ešte krajšie a čerstvejšie, než bola predtým. Preto sa môže rieka potešiť a povedať si: „Teraz som to skutočne ja!“
Plávaj proti prúdu
Predstav si, že ideš do kostola na svätú omšu a okrem kňaza prídeš iba ty sám! Zlomilo by ťa to? Veľký teológ Karl Rahner (1904-1984) v jednom zo svojich neskorších listov píše: „Keby jedného dňa už v NEHO nik neveril, potom by som JEMU ja chcel robiť radosť.“
Stačí, ak chýba jedna hviezda, a karavána stratí smer. Zostalo nás málo, ktorí sú skutočne presvedčení o Ježišovi Kristovi. Nie je však v našom okolí dosť takých, čo čakajú na naše svedectvo? Pritom nejde o veľkosť nášho spoločenstva, ale o našu spoľahlivosť. Veď aj Ježiš začal s dvanástimi, a medzi nimi jeden pochyboval, jeden ho zaprel a jeden zradil.
“Preto nebudťe ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia” Mt, 6, 34.